Ułada1111

Na siekcyju kanfierencyi BISS pa reformach pryjšoŭ tolki adzin pradstaŭnik dziaržaŭnych struktur — repartaž

U Minsku adbyvajecca kanfierencyja «Minsk paśla Ryhi: Forum pra reformy, abo Jak Biełarusi adaptavacca i raźvivacca ŭ novych rehijanalnych kantekstach». Jaje arhanizavaŭ Biełaruski instytut stratehičnych daśledavańniaŭ, viadomy pad svajoj anhlijskaj abrevijaturaj BISS. Usio heta adbyvajecca ŭ ramkach Jeŭrapiejskaha dyjałohu pa madernizacyi.

Adbyvajecca forum u minskim hateli «Jeŭropa», a jon, jak nam niadaŭna nahadaŭ pres-sakratar biełaruskaha MZS Dźmitry Mirončyk, raźmieščany na płoščy Svabody, na skryžavańni vulic Lenina i Internacyjanalnaj. Na siomym paviersie, ź jakoha vidać Ratuša i sabory.

Druhi dzień kanfierencyi adkryŭsia panellu, jakaja pryśviečanaja reformam: «Ci patrebnyja Biełarusi reformy? Pierśpiektyvy madernizacyi Biełarusi».

U siekcyi ŭdzielničali akademičny dyrektar BISS Alaksiej Pikulik, dyrektar Biełaruskaha ekanamičnaha daśledča-adukacyjnaha centra BEROC Pavieł Danejka i dyrektar prajektaŭ amierykanskaha fondu PACT Bałaž Jarabik, jaki jašče niadaŭna byŭ nieŭjaznym u Biełaruś. Ale ž kraina ŭvajšła ŭ vitok libieralizacyi…

Pikulik prezientavaŭ vyniki apošniaha sacyjałahičnaha daśledavańnia, praviedzienaha na zamovu BISSa. Jano vyjaviła, što biełarusy ličać, što krainie patrebnyja reformy, ale… chacieli b, kab jany zaklučalisia ŭ pavyšeńni roli dziaržavy. I čakańni ad reformaŭ małarealistyčnyja. Biełarusy chočuć, kab palepšała tut i ŭraz. Najbolš ludziej chvaluje achova zdaroŭja i sacyjalnaja śfiera. Palityčnyja reformy nazyvaje patrebnymi nievialičkaja dola nasielnictva, śćviardžaje Pikulik. Uzoram sistemy dla pierajmańnia pry hetym dla biełarusaŭ zastajecca Šviecyja — kraina z vysokimi dachodami i niaznačnym rassłajeńniem na bahatych i biednych.

«Usie chočuć być šviedami, akramia samich šviedaŭ», — pažartavaŭ na heta Jarabik.

Pavieł Danejka najpierš akcentavaŭ, što nie isnuje niejkich univiersalnych madelaŭ refarmavańnia, jak nie isnuje ŭniviersalnaj madeli biznes-pośpiechaŭ.

Kali b viedańnie, jak treba rabić, harantavała pośpiech, to samymi bahatymi byli b prafiesary mieniedžmentu. A heta nie tak. Bahatymi robiacca tyja, chto asabista adčuvaje patreby ludziej u dadzieny momant i ŭmieje ich zadavolić. A pośpiech składajecca ź dziejańniaŭ roznych ludziej, ich reakcyj i navat pamyłak.

Nielha spadziavacca, što patrebnych reformaŭ budzie patrabavać nasielnictva. «Kali b ja aryjentavaŭsia na zaprosy spažyŭca, to ja b vyrabiŭ nie aŭtamabil, a bolš chutkich koniej», — nahadaŭ Danejka vysłoŭje Hienry Forda.

Danejka spyniŭsia taksama na tym, chto vyjhraŭ, a chto prajhraŭ ad postkamunistyčnych reformaŭ. Prajšło 25 hadoŭ ad padzieńnia Bierlinskaha mura, možna ŭžo ličyć.

Akazvajecca, najbolšyja tempy rostu za hety pieryjad u našym rehijonie pakazali Polšča, Estonija, Armienija, Ałbanija i Biełaruś. Heta vielmi roznyja krainy, z roznymi madelami, tamu i pryčyny rostu byli roznyja. Hetyja krainy, sa słovaŭ Danejki, abjadnoŭvaje adno: tam vyras mocny pryvatny siektar z nula, biez pryvatyzacyi aktyvaŭ aliharchami.

Biełaruski biznes-łandšaft nahadvaje hornuju krainu. Šyrata adna, a klimat rozny. Kala padnožža subtropiki, a na viaršyniach — lod. Vytvorčyja i ekspartna-aryjentavanyja kampanija — u rai. Kali ty imparcior — u ciabie lod i skały, kazaŭ Danejka.

Treba adukacyja, kab stvaralisia novyja biznesy, tolki vysokaadukavanyja kadry zdolnyja hienieravać novyja biznes-idei, padkreślivaŭ Danejka.

Demakratyja nie aznačaje zamožnaści. Kvitniejučaja kraina taja — dzie ludzi daviarajuć adzin adnamu. Dzie jany zdolnyja da kalektyŭnaha dziejańnia dziela dasiahnieńnia indyvidualnych metaŭ, nahadvaŭ Danejka.

Jarabik addavaŭ naležnaje ŭładam Biełarusi za ŭmieńnie dasiahać prahresu małymi krokami.

«Stratehija takaja ŭ palitycy, što dla narmalizacyi adnosin miž Biełaruśsiu i Jeŭrasajuzam treba rabić maleńkija kroki, takija maleńkija, kab jany nikomu nie byli zaŭvažnyja», — pairanizavaŭ u adkaz fiłosaf Andrej Łaŭruchin.

Uvohule, Danejka i Jarabik byli nastrojenyja aptymistyčna i chvalili biełaruskija ŭłady za pośpiechi ŭ raspracoŭcy zakonaŭ, palapšeńni klimatu dla biznesu i adkrytaść da dyjałohu ŭ tych śfierach, jakoje hramadstva ličyć najvažniejšymi.

Ich asadziŭ adzin z udzielnikaŭ — vienhr Janaš Zakańji, jaki realizoŭvaŭ u Biełarusi prajekt Jeŭrasajuza pa navučańni čynoŭnikaŭ. «Kolki tut čałaviek siadziać ź dziaržaparata, padymicie ruki!» — paprasiŭ jon. Ruku padniaŭ adzin chłopčyk. Voś i ŭvieś dyjałoh, skazaŭ vienhr. 

* * *

Hladzi taksama: Kanfierencyja BISS na temu reformaŭ nie abyšłasia biez pytańnia hiej-šlubaŭ — repartaž

Kamientary11

Stała viadoma imia čałavieka, jakoha siłaviki nazvali pieršym zatrymanym pa spravie «Hajuna»13

Stała viadoma imia čałavieka, jakoha siłaviki nazvali pieršym zatrymanym pa spravie «Hajuna»

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp uvodzić sankcyi suprać Mižnarodnaha kryminalnaha suda21

Papularny DNK-servis abnaviŭ danyja. U biełarusaŭ rezka vyrasła dola bałtyjskich hienaŭ64

Psichołah: Mužčynam lepš nie stavić fota z šašłykom na sajcie znajomstvaŭ22

Handlovaja sietka «Try cany» značna pašyrycca na Rasiju

Kitaj, imavierna, pabudavaŭ samuju vialikuju ŭ śviecie padłodku-bieśpiłotnik1

Pad Dobrušam dyrektarka ahrapradpryjemstva dva miesiacy źbivała hałoŭnuju buchhałtarku8

Šarenda-Panasiuk: Heta jak uvaskrašeńnie ź miortvych. Ja dumała, što ŭžo nie vyjdu21

«U Jeŭropie reč moža kaštavać 30 jeŭra, a ŭ nas — usie 100». Biełarusy raskazali, jak kuplajuć brendavyja rečy, jakija nie pradajucca na radzimie4

U minskim parku Horkaha adkryłasia kaviarnia ź niezvyčajnym dyzajnam

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma imia čałavieka, jakoha siłaviki nazvali pieršym zatrymanym pa spravie «Hajuna»13

Stała viadoma imia čałavieka, jakoha siłaviki nazvali pieršym zatrymanym pa spravie «Hajuna»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić