Žyćciovyja dramy Alaksandra Saładuchi: ad prafnieprydatnaha artysta da praŭładnaha miljaniera
U biełaruskim šou-biznesie składana znajści piersanaža, bolš paznavalnaha i nieadnaznačnaha za Alaksandra Saładuchu. Sa sceny i teleekranaŭ jon raskazvaje pra dabrabyt, mocnuju siamju i nachvalvaje Łukašenku, ale ŭ jahonym žyćci byli i niezapatrabavanaść, i ałkahol, i dumki pra samahubstva, i kryvavyja siamiejnyja dramy.
Žyćcio Alaksandra Saładuchi siońnia zdajecca maksimalna pradkazalnym — u 65 hadoŭ jon jeździć u biaskoncyja tury pa Biełarusi, śpiavaje na «Marafonie adzinstva» i žyvie ŭ zaharadnym domie pad Minskam. Ale los artysta vyznačyli niekalki vypadkovaściaŭ, bieź jakich, mahčyma, jon by i ŭvohule nie staŭ muzykantam.
Dziacinstva Saładuchi prajšło ŭ Kazachstanie, dzie słužyŭ jahony baćka. U šostym kłasie chłopčyk pabačyŭ pa televizary film pra «Pieśniaroŭ» i litaralna zachvareŭ na Mulavina. Choć Saładucha ros u siamji biełarusaŭ, rodnaj movy jon nie viedaŭ, tamu pieśni lehiendarnaha ansambla prosta zavučvaŭ na pamiać i płanavaŭ źviazać svajo žyćcio z muzykaj. Ci na krajni vypadak sa sportam.
Ale raptoŭna zdaryłasia toje, što kardynalna źmianiła płany padletka. U 1976 hodzie baćku Antona Michajłaviča źbiła mašyna. I pakul toj lažaŭ u balnicy, jaho syn vyrašyŭ stać doktaram — i paśla škoły padaŭ dakumienty ŭ miedycynski instytut u Karahandzie.
U Kazachstanie Saładucha advučyŭsia try hady, paśla čaho pieravioŭsia ŭ Minsk, kudy na toj momant užo pierajechała jahonaja siamja. Tady ž jon u pieršy raz ažaniŭsia — šlubu z adnahodkaj chapiła na try hady, dziaciej studenty-miedyki nie zaviali.
Dypłom chłopiec atrymaŭ tolki tamu, što ŭdzielničaŭ u samadziejnaści i vystupaŭ za fakultet na roznych konkursach. Sam Saładucha pryznavaŭsia, što jaho žadańnia być doktaram chapiła tolki na paŭtara miesiaca, paśla jaho dumki byli zaniatyja tolki muzykaj.
Ale šlach na scenu zaniaŭ jašče niekalki hadoŭ. Paśla skančeńnia miedinstytuta treba było adpracoŭvać, tamu Alaksandra Saładuchu adpravili ŭ sanstancyju.
Mienš čym praz hod małady sanitar naprasiŭsia ŭ inšaje miesca. Takoje znajšłosia ŭ rybnahladzie, dzie Saładucha staŭ inśpiektaram, atrymaŭ formu i navat pistalet.
Adzinaje, pra što maryŭ maładzion, — heta scena. Paśla pracoŭnaha dnia jon išoŭ u Pałac kultury prafsajuzaŭ, dzie repieciravaŭ z arkiestram, a na vychadnych i śviatach vystupaŭ u parkach ź pieśniami savieckich metraŭ: Juryja Antonava, Aleksandra Razienbaŭma, Juryja Łazy i inšych.
U 1987 hodzie Alaksandr Saładucha zvolniŭsia z rybnahladu, i z taho momantu faktyčna pačałasia jahonaja solnaja karjera. Pa viečarach jon prychodziŭ z hitaraj u bar haścinicy «Jubilejnaja», kab hrać čužyja pieśni.
Tam ciorłasia roznaja aŭdytoryja: ad bandytaŭ i prastytutak da vysokapastaŭlenych čynoŭnikaŭ i artystaŭ. Śpiavaŭ Saładucha ŭsim, u tym liku i kryminalnikam. Jak sam jon zhadvaŭ u adnym ź intervju, bratva jaho kuplała za 50 rubloŭ. Da taho ž u «Jubilejnaj» možna było lohka zajmieć karysnyja znajomstvy, što i zdaryłasia z hierojem našaj historyi.
Adnojčy maładoha śpievaka zaŭvažyŭ narodny artyst SSSR, dyryžor kancertnaha arkiestra Armienii Kanstancin Arbielan. Jon padazvaŭ Saładuchu da siabie i raskazaŭ tamu, što ŭ Biełarusi jahony dobry znajomy Michaił Finbierh stvaraje svoj kalektyŭ. Arbielan arhanizavaŭ maładomu śpievaku prasłuchoŭvańnie, i tak u 87-m Saładucha staŭ udzielnikam kancertnaha arkiestra Biełarusi.
Ale, padobna, viadomy biełaruski dyryžor uziaŭ artysta biez muzyčnaj adukacyi tolki kab dahadzić svajmu siabru, bo ŭžo praz hod Alaksandra Saładuchu zvolnili, pryčym nie prosta tak. U pracoŭnaj knižcy Finbierh napisaŭ, što toj prafnieprydatny.
Dla 29-hadovaha śpievaka heta było mocnym udaram. Jon raskazvaŭ, što šmat płakaŭ i zalivaŭ hora ałkaholem, chacia ŭ jaho tolki-tolki naradzilisia dvajniaty Anton i Saša. Baćkam śpiavak staŭ u svaim druhim šlubie — z muzykantkaj Natallaj Birukovaj.
U kancy 80-ch jon vystupaŭ tam-siam — to minski miuzik-choł, to teatr pieśni Jadvihi Papłaŭskaj i Alaksandra Cichanoviča. Užo tady Saładucha sprabavaŭ vyłučacca vyhladam — doŭhimi vałasami i padviedzienymi vačyma.
Kali Biełaruś stała niezaležnaj, artyst sabraŭ svoj hurt «Karusiel», ź jakim abjeździŭ usiu Biełaruś i navat vystupiŭ na pieršym fiestyvali «Słavianski bazar» uletku 1992 hoda. Pryčym ź pieśniaj na biełaruskaj movie, jakuju Saładuchu daviałosia vyvučyć, bo takimi byli tendencyi novanarodžanaha ajčynnaha šou-biznesu.
U tym ža 92-m z Alaksandram Saładucham zdaryłasia jašče adna čaroŭnaja vypadkovaść. Artykuł pra maładoha śpievaka ŭ haziecie pabačyŭ viadomy kampazitar Eduard Chanok. Jon znajšoŭ kantakty muzykanta, zaprasiŭ da siabie ŭ hości i staŭ pakazvać svaje pieśni.
Cikava, što hałoŭny chit Saładuchi pra čužuju miłuju starejšy za jaho samoha. Jašče ŭ 50-ja jaho vykonvaŭ viadomy estradny śpiavak Mikałaj Ščukin, ale miełodyja była zusim inšaj. Paźniej Chanok prydumaŭ na tyja ž słovy svaju muzyku, i pieśnia zažyła novym žyćciom, ale papularnaści da Saładuchi nie zajmieła. Mahčyma, u 90-ja syhraŭ svaju rolu charyzmatyčny vobraz śpievaka ci kranalny klip pra nieraździelenaje kachańnie.
Dla Chanka supraca z Saładucham nie była dabračynnaściu. Spačatku za «Čužuju miłuju» jamu zapłacili 3 tysiačy dalaraŭ, a paśla taho, jak pieśnia stała šalona papularnaj, — kampazitar paprasiŭ jašče 50. Inakš by zabaraniŭ vykonvać jaje. Paśla pieramoŭ udałosia źbić ceńnik da 25 tysiač, jakija daŭ siabar-biznesmien śpievaka. Dla pieršaj pałovy 90-ch heta byli kaśmičnyja hrošy.
Paśla źjaŭleńnia «Čužoj miłaj» Saładucha zadumaŭ stać zorkaj i ŭ Rasii. Ale dla hetaha treba było mieć suviazi, hrošy albo być niepadobnym ni da kaho. Z apošnim byli prablemy — biełaruski śpiavak vyhladaŭ spačatku poŭnaj kopijaj kultavaha ŭ pačatku 90-ch artysta Ihara Talkova, a paśla staŭ padobny da Alaksandra Malinina.
Ź finansami taksama było niaprosta — pradziusar Ihar Kruty ŭ 1994-m vystaviŭ Saładuchu rachunak u pamiery sta tysiač dalaraŭ za raskrutku. Biełarusu ŭdałosia znajści tolki 30, i na praciahu čatyroch miesiacaŭ jaho pakazvali na ŭsich kanałach.
Ale raptam usio skončyłasia, bo druhuju častku Krutomu tak i nie zapłacili. Heta byŭ mahutny ŭdar dla ambitnaha śpievaka. Dadalisia i vialikija prablemy z ałkaholem. Letam 94-ha Saładucha navat źbiraŭsia nakłaści na siabie ruki, ale nibyta pačuŭ hołas źvierchu. Hetu historyju jon šmat razoŭ raskazvaŭ u intervju.
Paśla hetaha śpiavak kinuŭ pić i schudnieŭ na 25 kiłahramaŭ. U druhoj pałovie 90-ch jon zrabiŭ jašče adnu sprobu skaryć Rasiju. Iznoŭ niaŭdałuju — pieśni biełarusa krucili, pakul toj płaciŭ za heta. Internetu tady nie było — tolki radyjo i televizar.
Pra radykalnyja źmieny imidžu Saładucha raskazvaŭ takuju historyju. Nibyta prychilnik z kryminalnych kołaŭ adnojčy skazaŭ jamu: «Usia bratva Savieckaha Sajuza zahavaryła pra ciabie. Narešcie źjaviŭsia sapraŭdny mužyk na estradzie. Ale tolki nichto nie viedaje, jakoj ty aryjentacyi — zrež kasu». Paśla takich słovaŭ Saładucha spačatku koratka pastryhsia, a zatym i ŭvohule pačaŭ halić hałavu.
Pakul Saładucha prapadaŭ za miažoj, treščynu dało jaho siamiejnaje žyćcio. Paśla naradžeńnia synoŭ žonka Natalla admoviłasia ad muzyčnaj karjery i pryśviaciła siabie dzieciam. Niejki čas jana pracavała ŭ kramie, ale muž prymusiŭ jaje stać chatniaj haspadyniaj i davaŭ joj štomiesiac pa 100 dalaraŭ. Synam ža baćka štodnia vydzialaŭ pa 100 rubloŭ na kišennyja vydatki — pa tahačasnym kursie heta byŭ prykładna 1 dalar na dvaich.
Uvohule, siamiejnymi finansami Alaksandr Saładucha rasparadžaŭsia vyklučna sam — hrošy nasiŭ u barsietcy ci zachoŭvaŭ doma ŭ siejfie, a taksama lubiŭ ich pastajanna pieraličvać. Zorny śpiavak asabista kuplaŭ pradukty, a kali ŭ kramu chadziła žonka, to joj — ź jaje słovaŭ — treba było źbirać čeki i tłumačycca pierad mužam za kožny nabytak.
Pryčym takoje pryncypovaje staŭleńnie da siamiejnaha žyćcia nie pieraškadžała artystu chadzić naleva. Saładucha kruciŭ ramany z kalehami pa scenie i ŭ žniŭni 2003 hoda kančatkova abjaviŭ, što idzie ź siamji. A kali Natalla Birukova pasprabavała spynić muža, kab razabracca ŭ situacyi, toj nibyta schapiŭsia za taburetku…
Žurnalistam akryvaŭlenaja žančyna raskazała, što jaje pabili i jana napisała zajavu ŭ milicyju, a taksama što chatni hvałt byŭ niečym kštałtu chobi Saładuchi.
Z vusnaŭ mužčyny historyja vyhladała pa-inšamu.
Za šeraham skandałaŭ i niaŭdałych pachodaŭ na Maskvu i Kijeŭ akazałasia, što pra Alaksandra Saładuchu paśpieli zabycca na radzimie. Tamu publika mocna ździviłasia, kali pabačyła śpievaka ŭ nacyjanalnym adbory na Jeŭrabačańnie-2004 u novym frykavatym vobrazie — nie sa zvykłym doŭhim vałośsiem i baradoj, a ź bliskučaj łysinaj, da jakoj nieŭzabavie dadałasia nienaturalnaja biełaśniežnaja ŭśmieška.
Z taho momantu Saładucha spyniŭ sproby prabicca na zamiežnuju scenu i zrazumieŭ, što patrebny tolki ŭ Biełarusi. U jahonym rasparadžeńni byli amal 10 miljonaŭ patencyjnych słuchačoŭ, tamu śpiavak znoŭ uziaŭsia jeździć u tury pa krainie. U hłybincy jahony pryjezd stanaviŭsia sapraŭdnaj padziejaj, tym bolš što hość nikomu nie admaŭlaŭ ni ŭ fota, ni ŭ aŭtohrafach, vydzialajučy dla hetaha čas paśla kancertaŭ.
Z časam artyst, jaki lubiŭ nie tolki scenu, ale i hrošy, prydumaŭ unikalnuju pa mierkach Biełarusi biznes-madel.
Pierad kancertam va ŭmoŭnych Hancavičach Saładucha asabista telefanavaŭ dyrektaram usich miascovych pradpryjemstvaŭ z prapanovaj kupić kvitki na jahony kancert. Pravincyjnych čynoŭnikaŭ ciešyli zvanki zorki z televizara, tamu ŭ bolšaści vypadkaŭ jany nie mahli admović. U takoj situacyi nie prajhravaŭ nichto — dziaržaŭnym arhanizacyjam usio adno treba było niejak zabiaśpiečvać kulturnaje žyćcio rabotnikaŭ, a artyst zarablaŭ hrošy i atrymlivaŭ publiku na kancercie.
U druhoj pałovie nulavych z baćkam pačali hastralavać jahonyja syny, jakija stvaryli svoj hurt, a taksama i treciaja žonka Saładuchi. Natalla Kurbyka pracavała na rynku, kudy śpiavak štotydzień prychodziŭ zakuplacca. Adnojčy byłaja žonka adpraviła jaho pa ručniki dla dziaciej, tak jon i paznajomiŭsia z budučaj. Praz tydzień Saładucha zaprasiŭ pradavačku ŭ hości — bolš jany nie rasstavalisia. U trecim šlubie napoŭnicu raskryłasia viera artysta ŭ mahiju ličbaŭ.
Saładucha pamiataje ŭsie važnyja daty sa svajho žyćcia, vieryć u ich simvalizm i ŭpłyŭ na svoj los. Jon pastajanna raskazvaje pra heta ŭ intervju i prymiarkoŭvaje kancerty da čarhovaj hadaviny jakoj-niebudź padziei — zvalnieńnia z rybnahladu ci vypusku sa škoły.
Ale vierniemsia da ciapierašniaj spadarožnicy śpievaka. Jana taksama paśla viasiella była vymušanaja stać chatniaj haspadyniaj, jakoj muž pa sutnaści vypłočvaje štomiesiačny zarobak za dohlad doma i dački. U toj ža čas Saładucha ličyć, što jahonaja žančyna całkam usim zabiaśpiečanaja, u tym liku takimi ž štučnymi zubami, jak i ŭ muža.
Padychod da siamiejnaha biudžetu ŭ śpievaka zastaŭsia takim ža dziŭnym: jon kantraluje absalutna ŭsie hrošy. Ale ž časam moža zrabić kachanaj i darahi padarunak: naprykład, kali žonka ŭpadabała ŭ kramie futra za 3 z pałovaj tysiačy dalaraŭ, Saładucha na nastupny dzień pryjechaŭ i kupiŭ jaho. Taksama jon daryŭ žoncy mašyny: spačatku «Ładu Kalinu» za 10 tysiač dalaraŭ, paśla — novieńki «Chionde» za 18 tysiač, jaki staŭ padarunkam na 8 Sakavika.
Dla svajoj siamji Saładucha pad Minskam pabudavaŭ dom, jaki aficyjna nazyvaje svajoj rezidencyjaj. Kožnaha naviednika haspadar, jaki maje punkcik na čyścini, prymušaje razuvacca na śpiecyjalnym dyvanku na ŭvachodzie, a paśla haniaje pa niekalki razoŭ myć ruki.
Biaskoncyja turne pa Biełarusi, dla jakich śpiavak kupiŭ asobny aŭtobus, prynosili jamu štohod sotni tysiač dalaraŭ. U dziasiatyja, jašče da čarhovaj denaminacyi, Saładucha nazyvaŭ siabie rublovym miljarderam i padkreślivaŭ, što ŭsio zarabiŭ sumlenna i z usich zarobkaŭ vypłaciŭ padatki. Jašče adzin sakret dabrabytu byŭ u tym, što jon nikomu nie admaŭlaŭ i pahadžaŭsia śpiavać praktyčna za lubyja hrošy.
Niepieraborlivaść u vyniku syhraje z Saładucham zły žart, ale ž u siaredzinie minułaha dziesiacihodździa jon staŭ pa sutnaści karalom epatažu. Jon moh źjavicca ŭ vobrazie matylka dla rekłamy adboru na Jeŭrabačańnie, stać na špahat dla parodyi na znakamity rolik Van Dama ci źniacca ŭ rekłamie «Koka-koły».
Niametavaja aŭdytoryja ŭsprymała Saładuchu zbolšaha pryjazna — jon byŭ frykam, ale svaim i biaskryŭdnym. Jaho časam zaprašali vystupać i na vialikich rok-fiestyvalach, i ŭ maleńkich kłubach — paŭsiul śpiavak vykładvaŭsia napoŭnicu.
U 2018 hodzie Alaksandra Saładuchu navat prapanavali zaśpiavać na śviatkavańni 100-hodździa abviaščeńnia niezaležnaści Biełaruskaj Narodnaj Respubliki. Toj uziaŭ čas na rozdum, ale paraiŭsia ź niejkimi ludźmi, jakija skazali jamu admovicca.
Naohuł da 2020-ha śpiavak nijak nie demanstravaŭ svaich palityčnych pohladaŭ. Jon chvaliŭ žyćcio ŭ Biełarusi i mahčymaść spakojna žyć dy pracavać, ale nikoli nie prypisvaŭ heta Łukašenku. Ułasny dabrabyt stvaryŭ jon sam, a režym byŭ chiba što dekaracyjaj. Saładucha nikoli asabliva nie raźbiraŭsia ŭ palitycy, ale staraŭsia być u mejnstrymie. Voś jon u 1994 hodzie zakryvaje kancert da Dnia Niezaležnaści pad vializnym bieł-čyrvona-biełym ściaham.
A praz 23 hady paziruje ŭ kurtcy z hierbam Rasii i paśla rozhałasu prymaje ŭ padarunak ad telekanała «Biełsat» chudzi z hierbam «Pahonia».
Ale ž usio rasstaviŭ na miescy 2020 hod. Spačatku na śviatkavańni Dnia Niezaležnaści Alaksandr Saładucha trapiŭ u čarhovuju kurjoznuju historyju. Jon tak doŭha i staranna ŭskładaŭ kvietki na płoščy Pieramohi, što za hety čas svaju pramovu paśpieŭ pačać Alaksandr Łukašenka. Tamu śpievaku nie zastavałasia ničoha inšaha, jak stać pobač z Ramanam Hałoŭčankam dy Natallaj Kačanavaj i demanstravać maksimalna surjozny vyraz tvaru. Pryčym u televiersii Saładuchu sprabavali maksimalna schavać ad vačej hledačoŭ.
Praź miesiac biezadmoŭnaha śpievaka vykarystali, kab nie dać Śviatłanie Cichanoŭskaj pravieści apošni mitynh pierad prezidenckimi vybarami. Placoŭka na płoščy Banhałor raptam spatrebiłasia dla śviatkavańnia dnia čyhunačnych vojskaŭ, a Saładucha pavinien byŭ stać chedłajnieram hetaha mierapryjemstva. Paśla jon u atačeńni AMAPa źjaviŭsia ŭ Kijeŭskim skviery, dzie sabralisia prychilniki pieramienaŭ, ale śpievaka aśvistali, i jamu daviałosia adtul pajści.
Paśla byli śpievy na vybarčym učastku i udzieł ŭ tajemnaj inaŭhuracyi Łukašenki razam z raskazami pra sotni abraźlivych zvankoŭ i paviedamleńniaŭ. Ale Saładucha vidavočna nie zadumvaŭsia, čamu da 2020-ha jaho nichto nie abražaŭ, a tut raptam na jaho abrynułasia łavina chiejtu.
Kampazitar Maksim Alejnikaŭ navat zabaraniŭ jamu śpiavać svaje pieśni, siarod jakich byŭ chit pra vinahrad zialony. Ale ciapier, kali ŭ Biełarusi nie da zakonaŭ, Saładucha ŭsio adno jaho vykonvaje na svaich kancertach.
Prapahanda ŭ apošnija hady raskručvała śpievaka pa poŭnaj. Tolki kali raniej heta byli zabaŭlalnyja biaskryŭdnyja akcyi, to ciapier ad jaho patrabujuć chvalić usio toje, što adbyvajecca ŭ Biełarusi. I toj, jak zvyčajna, nie admaŭlaje — jon to vystupaje za tradycyjnyja kaštoŭnaści, to raskazvaje, što vieryć usiamu, što pakazvajuć pa telebačańni. A taksama zdymajecca ŭ prapahandysckich rolikach dla biełaruskaj armii.
Ciapier zamiest synoŭ z Saładucham vystupaje Cimur Prachin. Hety frykavaty piersanaž staŭ viadomy dziakujučy svaim vusam padčas šeściaŭ jabaciek, a paśla pieratvaryŭsia ŭ adepta vajny.
Saładucha ž sam nie byŭ zaŭvažany ŭ padtrymcy nivodnaha z bakoŭ vajny va Ukrainie. Ale ž kali ŭ Biełarusi asieli bajcy PVK «Vahnier», jon byŭ hatovy vystupać dla ich i navat pieraapranacca ŭ arabskaha šejcha. Praŭda, tolki pa poŭnaj pieradapłacie.
Tych hrošaj Saładucha tak i nie atrymaŭ, bo heta byŭ rozyhryš. Ale hety vypadak čarhovy raz pakazaŭ adsutnaść pryncypaŭ u śpievaka, jaki hatovy śpiavać choć čortu łysamu, aby tolki płacili.
Alaksandr Saładucha chvaliŭsia, što samy vialiki hanarar, jaki jon atrymaŭ, — heta 70 tysiač dalaraŭ, za jakija jon piać dzion vystupaŭ u zaharadnym domie pad Maskvoj. A taksama što pieśnia pra «Čužuju miłuju» za tryccać hadoŭ pryniesła jamu bolš za miljon dalaraŭ.
Ciapier śpievaku davodzicca pahadžacca na kudy mienšyja sumy, ale mabilnaść i niepieraborlivaść dazvalajuć jamu ŭsio roŭna zarablać vialikija, pa mierkach Biełarusi, hrošy. Saładucha biare nie jakaściu, a kolkaściu: raniej jon davaŭ pa 100 kancertaŭ na hod. Ciapier — pa 50—60, ale na navahodnija śviaty hatovy vystupać i pa piać razoŭ za adzin viečar. A svoj hadavy zarobak jon aceńvaje ŭ 100—150 tysiač dalaraŭ — miakka kažučy, niebłahija hrošy.
Apantany ličbami artyst pastajanna raskazvaje, što budzie vystupać da 99 hadoŭ. To-bok, da 2058-ha. Kali jahony prahnoz ździejśnicca, to ŭ Saładuchi jość vialikija šancy zaśpieć i kaniec Łukašenki, i razbureńnie sistemy, jakuju artyst tak mocna nachvalvaŭ. I vielmi cikava, što jon tady zapiaje.
«Try-piać razoŭ pierakulilisia»: Alaksandr Saładucha z synam trapiŭ u žudasnaje DTZ — FOTY
Saładucha nazvaŭ svoj samy vialiki hanarar za 40-hadovuju karjeru. Jon uražvaje
Saładucha pryznaŭsia, što jaho «dziaruć na šmatki»
Chto składaŭ biełaruski bamond 1990-2000-ch i što stałasia z hetymi ludźmi
Jarkaje žyćcio i strašny finał pieršaj biełaruskaj telezorki
Hienadź Buraŭkin: Ščaślivy vybar
Kamientary
Chočam znać bolš pra svajo kiraŭnictva!